Akim from Little Lakes

Akimko sa narodil 4.11.2001. Doviezli sme si ho na Vianoce, tak si asi viete predstaviť, aké boli - všetko sa krútilo okolo psa a vôbec sme si neuvedomili, že sú. Ale vôbec nám to neprekážalo, veď psa si nekupujeme každý rok. A to už radšej vôbec nespomínam, ako vyzerala naša kuchyňa - s Akimkom sme tam trávili väčšinu dňa, lebo vonku bola strašná zima. Všetko, čo obhrýzal, sme postavili do prepraviek, a tak to tam vyzeralo dosť neupravene. Ale čo by sme pre Akimka neurobili. Čas pomaly plynul a Akimko sa stával najobľúbenejším členom rodiny. A to aj u otca, ktorý ho nechcel - hovoril (a nie len on), že jeden pes nám stačí (vtedy sme mali NO). Ale ja som vedela, že keď budú dvaja, určite im bude cez deň (keď som v škole) doma veselšie. A tak sme si asi po roku môjho každodenného prehovárania rodičov kúpili Akimka. Určite si mnohí myslíte, že sme si ho vybrali preto, že sú teraz retrievery v móde, ale to určite nie. Veľmi dlho som študovala všetky atlasy, kým som si vybrala. Hľadala som psa, ktorý by sa dobre znášal s ostatnými psami. Nechcela som nič malé ani obrovské. A tak som vylučovacou metódou prišla na labradora, ktorý sa mi na prvý pohľad ani náhodou nepáčil, ale teraz je to pre mňa ten najkrajší pes (spolu s nemeckým ovčiakom). Ale vráťme sa k tomu, ako sa k nám Akim dostal: 4.11.2001 sa mi konečne podarilo všetkých presvedčiť, a tak som mame hneď dala číslo pani Valentovej (chov. stanica Sun in their eyes), aby jej zavolala. Dozvedela sa, že sa práve dnes narodili fenke Inés Večná láska u pani Lenky Lexovej v Čechách šteniatka, a že pokiaľ máme záujem, môžu nám jedno z nich doviezť na Vianoce.A tak sa aj stalo. Do poslednej chvíle sme nevedeli, či nám Akima naozaj dovezú, lebo cesty boli naozaj hrozné. Uverila som až keď nám 22.12. zavolali, že psík je už v Bernolákove. Keď som ho videla, bola som prekvapená, aký je malý. Vždy som si ho predstavovala o kúsok väčšieho. Spolu aj so sestričkou behali po miestnosti a hrali sa. Boli nádherní... Obidve chovateľky nám dali veľa cenných rád. Keď sme si ho doviezli domov, bol chvíľu vyľakaný z toho, kde sú všetky známe tváre a súrodenci. Ale už o pár minút sa vydal na spoznávanie nových priestorov. Prvé dni boli naozaj náročné - museli sme si navájom na seba zvyknúť. Ja som sa musela naučiť, ako sa o také šteniatko postarať a Akim sa musel učiť, čo môže a čo nie. Ale všetko sme postupne zvládli a dnes sme už super zohratí.